Pre bulimičky

8. května 2009 v 18:19 | Zoe |  Anorexia, bulímia


Kým anorektika ľahko spoznať, človek trpiaci bulímiou vie dlho svoje trápenie udržiavať v tajnosti.

Bulímia je choroba dospelých nad osemnásť rokov a prejavuje sa prejedaním sa a v zapätí vracaním, ktoré si človek vyvoláva sám pre pocit viny.




My, dievčatá, ktoré trpíme bulímiou, sa cítime zle z toho obrovského množstva jedla, ktoré sme do seba natlačili a preto sa ho snažíme čím skôr zbaviť - vyvrátime ho. Neskôr si uvedomujeme, že takto môžeme jesť hocikoľko a nepriberieme. Postupne sa dostaneme do začarovaného kruhu, z ktorého nevieme uniknúť...
Popri zdravotných ťažkostiach, ktoré vyplývajú z takéhoto životného štýlu, nás ťaží aj na duši: život sa pre nás stáva neznesiteľným. Bojíme sa chodiť do spoločnosti, lebo si myslíme, že každý vidí náš problém. Sociálne sa izolujeme, uzatvárame sa do seba, mávame depresie.
A pritom jeme a vracáme, jeme a vracáme. Nevieme, čo si máme počať so životom.

Nás, bulimikov ohrozuje najmä to, že náš žalúdok nezvládne prijať také veľké množstvá jedla a jednoducho praskne.

Príznaky bulímie:
-bulimici sú nespokojní so svojou váhou, preto dbajú o svoje stravovanie, diéty, svoju váhu a vonkajší vzhľad,
-ich váha sa kolíše,
-mnohokrát im očervenejú zuby, lebo časté zvracanie poškodzuje zubnú sklovinu,
-veľakrát ich bolí hrdlo, žalúdok, zvracanie poškodzuje hrtan, typické sú bolesti svalstva, nervová vyčerpanosť a nepravidelná menštruácia.




Ľudí trpiacich stravovacími problémami je ťažké dostať k lekárovi, pretože dotknutí sú len zriedkakedy postavení zoči-voči svojej chorobe. Svoj životný štýl považujú za zdravý. K lekárovi sa obracajú len v prípade, ak im stravovacie ťažkosti spôsobia telesné alebo psychologické ťažkosti. Pri liečbe je dôležité, aby dostali pomoc čo najskôr, aby sa im vytvoril vyhovujúci stravovací poriadok a aby sa im váha znormalizovala v dobrom tempe.

Úspešnými spôsobmi liečby sú skupinové a rodinné terapie, liečba nesprávneho videnia vlastného tela pomocou videonahrávok, stretnutia s vyliečenými pacientmi.

Polovica dotknutých sa vylieči natrvalo, tridsať percent z nich znova chorobe prepadá, mnohí rôzne ochorejú, nastávajú patologické zmeny v tele a žiaľ, asi desať percent zomiera na ničivé dôsledky svojej choroby.

...........................................................................................................................................................


Môj príbeh

Neraz som počula od iných ľudí, nech sa tieto dievčatá (arorektičky a bulimičky) končia s tými hovädinami a nech si nájdu nejakú inú zábavu. Ale to ani zďaleka nie je také jednoduché!!!

Začína sa to s jednou malou-malilinkou myšlienkou v hlave. Akoby ti niekto šepkal: "Jedz, zožer všetko, čo nájdeš!" Vieš, že ten zvuk v tvojej hlave nie je tvoj. Vieš, že to, čo hovorí, je zlé. Chceš odolať. "Nie!", hovoríš, "teraz nejem!" Ale ten zvuk je čoraz silnejší, hlasnejší, dotieravejší. Dunie v tvojej hlave a ty sa cítiš čoraz slabšia. Zmocní sa ťa túžba po jedle. Vieš, cítiš, že upadneš. Vedela si už na začiatku - veď ešte si nikdy nevedela odolať. Ale aj tak vždy sľúbiš sebe, že pri najbližšej príležitosti už budeš silná a vyhráš ty. Túžba ťa však ovládne, akoby si mala svoje druhé "ja"ktorá by sa ťa zmocnila...

Si veľmi kreatívna ohľadom na to, čo jesť a ako to jedlo vyvrátiť. Vždy si nájdeš niečo, čo môžeš jesť a potom to vyvrátiš na takom mieste, kde ťa pritom nikto neodhalí. Nemôžeš robiť nič proti tomu. Tvoje myšlienky sa vždy točia iba o jedle. Keď skúsiš nejesť, celý deň iba ležíš na posteli, trasieš sa a tvoja nálada je hrozná. Keď sa naješ, ale skúsiš sa brániť vracaniu, je to také isté... Si nervózna, skoro ti praskne žalúdok, ani sa nevieš pohnúť, a pritom cítiš, že každou sekundou sa na teba ukladajú desiatky kíl. Cítiš sa špinavá, nechutná, a to všetko sa mierni iba vtedy, keď sa ti podarí to jedlo vyvrátiť.

Keď si po dávení, príde pomerne ľahké obdobie. Vtedy si opäť sama sebou a život sa ti zdá krajší. Opäť si sľúbiš, že to bolo posledný kráta že nabudúce už taká slabá nebudeš. No onedlho sa ten známy zvuk v tvojej hlave opäť ozve. Začína sa to s jednou malou-malilinkou myšlienkou... ...

A ide to takto často často cez roky, desaťročia.

Ja takéto problémy mám asi rok. Ani neviem, ako sa to celé začalo...

Čo si myslíte, cítim sa takto dobre? NIE! Cítim sa mizerne, lebo:
Neznášam seba pre to, čo robím so sebou a s okolím ...
Viem, že kým si plánujem jedenie a vracanie, pekne sa vedľa mňa mihne život, a ja si nevychutnám sladké roky mladosti...
Často, na konci dňa, keď som mala za sebou minimum 7 vracaní, moja hlava skoro praskla od bolesti a srdce búšilo tak silno, že som si myslela, že nabudúce na vecku zomriem...

Teraz sa u mňa striedajú "bulimic" dni s "anorectic" dňami... Raz zjem všetko, na čo sa pozriem, raz celý deň nejem nič. Je to niečo hrozné...
Rada by som navštívila psychiatra, ale ja na to peniaze nemám, a rodičom zase nechcem nič povedať, lebo oni si myslia, že som s tým už končila. Niet pomoci. Iba ak sa budem snažiť vyliečiť samu seba. Možno sa to podarí, len si musím vymyslieť dobrý plán liečenia sa!


Pomôžme si navzájom!


(môj e-mail: zoe.freidl@pobox.sk)


P.S.: Sorry za chyby v texte, ale slovenčina nie je mojím materinským jazykom... Dúfam, že ste napriek tomu rozumeli všetkému!
 


Další články



Kam dál